Krst

"Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní. A tak sa krst správne a vhodne definuje ako sviatosť znovuzrodenia skrze vodu          v slove." (KKC 1213)

1) Čo je krst?

Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, v ktorej sa človek:

  • oslobodzuje od dedičného hriechu a iných hriechov
  • stáva sa Božím dieťaťom
  • nezmazateľným znakom sa pripodobňuje Kristovi
  • stáva sa členom Kristovho tajomného tela, Cirkvi

2) Kedy požiadať o krst?
Hneď ako sa budúci rodičia dozvedia, že čakajú dieťa, mali by sa za neho každý deň modliť, a očakávanie narodenia dieťa spojiť s túžbou po krste. Slávnosť krstu je vhodné plánovať už počas tehotenstva. O krst žiada po narodení dieťaťa aspoň jeden z rodičov (nie starí rodičia alebo iní príbuzní) v kancelárii farského úradu (po každej sv. omši). Priniesť so sebou rodný list bábätka. Zvykne sa krstiť vo farskom chráme pri krstiteľnici v sobotu o 11:00 a v nedeľu pri sv. omši.

3) Kto môže byť krstným rodičom?
Krstným rodičom sa môže stať ten, kto:

  • je na to schopný a má úmysel túto úlohu plniť
  • zavŕšil 16. rok života
  • je katolík, prijal sviatosť birmovania, eucharistiu a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
  • nie je postihnutý nijakým kánonickým trestom (napr. rozvedený, žijúci v konkubináte)
  • nie je otcom alebo matkou dieťaťa.   

Dieťa by malo mať krstného otca a krstnú matku. Nekatolík, okrem pravoslávneho veriaceho, nemôže byť krstným rodičom katolíckemu dieťaťu.

Trochu si rozoberme úlohu krstného rodiča          

Od najstarších čias Cirkvi úlohou krstných rodičov bolo dosvedčiť, že ten, kto sa chce stať kresťanom, je dostatočne pripravený na prijatie sviatosti kresťanského zasvätenia: krst, birmovanie a Eucharistiu. V prípade malých detí, krstní rodičia spolu s ich rodičmi verejne v mene dieťaťa urobili vyznanie viery. V súčasnosti dieťa alebo dospelý, ktorý má byť pokrstený, má mať aspoň jedného krstného rodiča. Starodávnym zvykom Cirkvi je, že krstenec má aj krstného otca a zároveň aj krstnú mamu.

vlastnosti (kvality) krstného rodiča: katolík nad šestnásť rokov, bol na prvom svätom prijímaní, je pobirmovaný, praktizuje kresťanskú vieru. Ak je zosobášený, jeho manželstvo musí byť uznané Cirkvou. Tieto kritéria sú platné aj pre birmovného rodiča.

krstným rodičom nemôže byť katolík, ktorý nie je pobirmovaný; alebo žije vo vzťahu, ktorý Cirkev neuznáva za platné manželstvo; alebo nepraktizuje vieru alebo vystúpil z Cirkvi; je vlastným alebo adoptívnym rodičom krstenca

námietky:   je ťažké nájsť osobu s vyššie uvedenými kvalitami;  chceme konkrétnu osobu a tá nemá birmovku alebo žije          v druhom manželstve.  
vysvetlenie: krst nie je súkromnou záležitosťou, ale verejnou liturgiou a prijatím do spoločenstva Cirkvi. Preto, Cirkev požaduje primerané kvality od veriaceho, ktorý má byť krstným rodičom. Osoba, ktorá nie je katolíkom alebo nežije        v súlade s kresťanskou vierou, jednoducho neposkytuje takúto možnosť a príklad zrelého kresťana. Ak niekto nepraktizuje a neprijíma katolícku vieru, ak sa neusiluje o napĺňanie záväzkov vlastného krstu a birmovky, ak nie je aktívnym a nezúčastňuje sa bohoslužieb, ako bude v tom pomáhať druhému?!

svedok krstu Cirkev dovoľuje, aby kresťan z inej kresťanskej cirkvi (luterán, kalvin, anglikán) bol svedkom krstu za predpokladu, že jestvuje aspoň jeden krstný rodič. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča. Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu. Buď je krstným rodičom, alebo nie je. Ak nemá birmovku, nemôže byť ani krstným rodičom ani svedkom krstu. Nepokrstený nemôže byť ani svedkom krstu.

pozvanie za krstného rodiča je zároveň pozvaním k podieľaniu sa na náboženskej výchove a duchovnej formácii krstného syna / dcéry. Krstný rodič má ho inšpirovať a viesť k aktívnej viere v Ježiša Krista. Toto sprevádzanie je posilnené neskôr tým, že si ho pokrstený zvolí aj za birmovného rodiča. Výber krstných rodičov by nemali usmerňovať rodinné alebo priateľské väzby, či nejaké časné a hmotné výhody, ale predovšetkým a jedine dobré svedectvo kresťanského života, ktoré napomôže pokrstenému na jeho ceste k spáse.

4) Ak nemám trvalý pobyt vo farnosti v ktorej chcem dať pokrstiť dieťa, čo mám robiť?

Aby sme dovolene vyslúžili sviatosť krstu deťom, ktorých rodičia nemajú trvalý pobyt na území našej farnosti, je potrebné priniesť povolenie ku krstu (aj ústne povolenie), ktoré vydá kňaz farnosti, na území ktorej majú rodičia trvalý pobyt, alebo tam žijú.

5) Prečo by sme mali deťom vybrať meno po nejakom svätcovi?
Nemáme lepšie vzory, ani lepších pomocníkov ako svätých. Ak je mojím patrónom svätec, mám u Boha priateľa.

6) Ako sa pripraviť na sviatosť krstu?
Krst je posvätnou chvíľou, keď sa krstenca dotýka Boh. My sme pri tomto Božom dotyku, a preto máme byť v stave posväcujúceho priateľstva s Bohom. Na krst sa pripravia rodičia, krstní rodičia vykonaním si sv. spovede, aby mohli ísť na sv. prijímanie počas sv. omše. Odporúča sa, aby pri krste bolo dieťa v náručí otca alebo matky (ak niet otca). Obrad krstu vysluhuje kňaz za účasti rodičov, krstných rodičov a farského spoločenstva. 


Ako po krste žiť
Krst to nie je iba obrad, ale nová kvalita života. Stali sme sa kresťanmi, Kristovými priateľmi, ktorí vedia, že Ježiš nás miloval až do krajnosti.

 Krst je výzvou a život pokrsteného je odpoveďou.